Talenty

Veľmi malé dieťa sa hrá s tým, čo ho práve najviac zaujíma. Spoznáva tak svet, učí sa. Jedno dieťa stavia kocky, druhé sleduje obrázkovú knihu a tretie robí kotrmelce. To je prirodzený rozvoj vrodených talentov. Avšak už počas škôlky niektorí vychovávatelia a rodičia začínajú smerovať dieťa, s čím, kedy a ako sa má a nemá hrať. Inteligentnú hračku niektorí dospelí považujú za dôležitejšiu pre rozvoj dieťaťa, než hru s plastovou fľašou alebo kladivom.

Nasleduje školský systém, ktorý očakáva, že každé dieťa v rovnakom veku, rovnakým tempom a rovnakou metódou zvládne rovnaké množstvo učiva v celej šírke vedomostí. Ostáva len veľmi malý priestor na kreativitu a individualitu dieťaťa, teda rozvoj jeho vrodených talentov. Napríklad ja, rodičia a učitelia sme sa vytrápili s gramatikou, ktorú dodnes neovládam. Napriek tomu píšem gramaticky a štylisticky výborne. Naučil som sa to až v dospelosti pozorovaním textu v knihách, ale táto metóda učenia slovenčiny v škole nebola prípustná.

Zároveň sa školský systém sústredí na chyby. Červenou zvýrazní a zlou známkou potrestá to, čo dieťaťu nejde a následne sa týmto predmetom venuje najviac, viď príprava na reparát počas letných prázdnin. A pritom neviem o nikom, kto by uspel v oblasti, ktorá mu prirodzene nešla. Naopak, ak by sa toľko pozornosti venovalo najlepším predmetom, rýchlo by sa z jednotky stala jednotka s hviezdičkou a z dieťaťa by vyrástla hviezda. Túto potenciálnu hviezdu si však málokto všimne.

J. A. Komenský hlásal „škola hrou“, teda učenie skutočným zážitkom, ktorý nám ostáva navždy a nie teóriou, na ktorú rýchlo zabudneme. Tradičný školský systém sa od tejto myšlienky odchýlil.

Na jednej IT konferencii sa pýtali zakladateľov Google, čomu najviac vďačia za svoj úspech a odpovedali: Waldorfskej materskej škole, pretože tá nám umožnila rozvíjať prirodzenú kreativitu. Mimochodom absolventov takýchto alternatívnych škôl spoločnosť kritizovala, pretože zaostávali v akademickom hodnotení. Dnes si týchto absolventov pozývajú najprestížnejšie univerzity na svete, pretože dávajú im na tú istú vec pohľad, ktorý je na akademickej pôde neznámy a fascinujúci.

Mnoho úspešných ľudí nebolo kompatibilných so školským systémom, ale nenechali sa ním zlomiť.

Karla Gotta neprijali na umeleckú školu, pretože podľa nich nemal talent. Zamestnal sa ako elektromontér a spieval si pre radosť.

Lucie Bílá sa učila za krajčírku a nemá maturitu.

Richard Branson trpel dyslexiou (poruchy čítania) a preto v 16-tich opustil školu. Založil časopis Študent a cez rozhovory pre články sa dostal k zaujímavým kontaktom a podnikateľským tipom, na základe ktorých založil spoločnosť Virgin.

Thomasa Alva Edisona vyhodili už zo základnej školy, pretože ho považovali za zmäteného a neschopného učiť sa.

Albert Einstein začal rozprávať, až keď mal 4 roky a čítať v 7. Učitelia ho považovali za pomalého a mentálne zaostalého. Napokon dokončil vysokú školu, ale neustále bol v konflikte s učiteľmi, pretože bol odporcom bezduchého memorovania učiva. Školský systém pre jeho učenie pokusmi a omylmi nemal pochopenie.

Henry Ford opustil školu predčasne a začal ako automechanik.

Bill Gates predčasne opustil Harvard, aby ho nebrzdil v podnikaní. Po jeho päťdesiatke mu na Harvarde udelili čestný doktorát.

Steve Jobs opustil školu predčasne, ale ďalej navštevoval prednášky, ktoré ho zaujali.

Abraham Lincoln sa vzdelával predovšetkým sám. Nikdy poriadne nechodil do formálnej školy.

Nikola Tesla predčasne opustil Karlovú univerzitu v Prahe napriek výborným študijným výsledkom.

Mark Zuckerberg založil sociálnu sieť pre seba i spolužiakov na Harvarde a stal sa tak úspešným, že školu predčasne opustil.

Tieto príklady úspešných môžu znieť ako extréme a „mňa sa to netýka“, ale opak je pravdou. Každý z nás je jedinečný a dokáže uspieť v niektorej z oblastí, aj keď v oveľa menšej miere ako vymenovaní ľudia. Samozrejme aj v oblastiach, ktoré nepoznáme alebo považujme za menejcenné či nepodstatné.

Veľa podnikateľov pozná vedecký výskum Good to great, ktorý skúmal, čo spája najúspešnejšie firmy na svete. Podobne vedecký výskum Gallup po celom svete skúmal tisíce najúspešnejších jednotlivcov vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti (podnikatelia, ekonómovia, politici, technici, zdravotníci, záchranári, administratívni pracovníci, robotníci, ženy v domácnosti…) a nielenže definoval vrodené talenty, ale pripravil aj metodiku ich rozvoja.

História Gallup: Don Clifton ( 1924 – 2003 ) je považovaný za otca pozitívnej psychológie, pretože bol prvý, ktorý sa zameral na to, čo je na ľuďoch dobré a ako to rozvíjať. Dovtedy celá psychologické obec a spoločnosť sa sústredili na to, čo je v človeku nesprávne a ako to opraviť. Dodnes sme svedkami spoločenského nastavenia, kde sa nadriadení, kolegovia, kamaráti, rodičia, učitelia oveľa viac sústredia na to, čo človeku nejde, než na to, v čom vyniká. V roku 1949 založil inštitút Gallup a zasvätil svoj život pomoci ľudstvu. Bol presvedčený a časom potvrdil, že pochopením a rozvinutím vrodených talentov dokážeme pochopiť aj druhých a tým zredukovať a zjemniť konflikty a nedorozumenia. A to nielen medzi jednotlivcami, ale aj medzi spoločnosťami a ich zamestnancami a klientmi a možno raz aj medzi jednotlivými štátmi a kultúrami.

Vedecký výskum v biznise: Ján Mühlfeit, považovaný za najúspešnejšieho českého manažéra sa vypracoval na pozíciu šéfa Microsoft Európa, ktorý v tom čase bol podpriemerný spomedzi 14-tich regiónov sveta. Uviedol vedecký výskum do biznisu a začal identifikovať a následne rozvíjať talenty zamestnancov a celých tímov. Jeho Európsky región sa stal 4 roky po sebe najlepším regiónom na svete a to nielen v ekonomických ukazovateľov, ale zároveň aj v spokojnosti zamestnancov, obchodných partnerov a klientov. Dalo by sa to považovať za zázrak, ale ako sám Ján Mühlfeit tvrdí, on len odomkol potenciál zamestnancov a tí to dokázali. Zároveň hlása, že pokladom spoločností nie sú jej zamestnanci, ale talenty v nich. V súčasnosti viac ako 9 z 10 spoločností Fortune 500 (t.j. 500 najväčších firiem v Amerike) využíva talenty svojich zamestnancov.

Rozprávanie Jána Mühlfeita ma tak zaujalo, že som si v roku 2019 urobil výcvik konzultanta metodiky Gallup a zaaplikoval do svojho tímu. Z pozície manažéra som lepšie pochopil seba samého i ľudí v mojom tíme. Došlo k veľkým „aha“ momentom pre jednotlivých členov tímu a bolo fascinujúce sledovať ako ľudia spoznávajúci a rozvíjajúci svoje talenty nielen zefektívňujú a zvyšujú výkon samých seba a tímu, ale zároveň chápu dynamiku v súvislostiach. Chápu, prečo to ten druhý má úplne inak ako ja sám. Že je zbytočné od druhého očakávať niečo, čo proste nedokáže. Že sa dá jemne preskupiť role, aby si jeden druhému pomohli v tom, čo im nejde a druhý v tom exceluje. Narazil som však na to, že majiteľ spoločnosti neakceptuje jedinečnosť ľudí a je presvedčený, že všetci musia uspieť rovnakým postupom ako on. Tieto udalosti ma nasmerovali opustiť svoju kariéru vo finančných službách a vydal som sa rozvojom talentov ľudí a tímov.

Opýtal som sa jedného klienta pracujúceho pre Microsoft na Slovensku, ako sa u nich pracuje s talentmi. Rozhovor ma prekvapil. On sám nikdy neabsolvoval test talentov a ani žiadne vzdelávanie v tomto smere nezažil, v postate o tom takmer nič nevie. Ale rozprával „talentovým slovníkom“ a dobre rozumel svojim talentom ako aj talentom jeho kolegov. Ja som bol očarený tým, že stačí, keď manažment spoločnosti dostane rozvoj talentov „pod kožou“ a pretaví to do firemnej kultúry. Tá pohltí každého nového člena tímu automaticky.

Talenty v pracovných tímoch: cez poznanie vlastných talentov poznávame talenty kolegov a neskôr dokonca aj ľudí, ktorých talenty nepoznáme a nie je možné ich odhadnúť. Ale vnímame, ktorý talent sa prejavuje tak, ako koná ten druhý človek a na základe toho máme lepšie pochopenie a vieme ako na daného človeka reagovať, ako s ním jednať a čo od neho očakávať a čo už nie, aby sa naša spolupráca a výsledok z nej zlepšili.

Uvediem jednoduchý príklad. Odborne zdatný kolega špičkovo a bezchybne pripraví podklady, či dokonca prezentáciu svojmu kolegovi, ktorý výstupy prezentuje a získava tým uznanie a ocenenie. Odborník vie, že ten kolega faktom poriadne nerozumie a navyše odprezentoval 5 nesprávnych údajov a ďalšie 3 vôbec nespomenul. Takže jeho prácu pokazil a má chuť si sťažovať alebo aspoň narastá negatívna energia v ich vzťahu. Na to reagujú ďalší kolegovia a nepríjemná atmosféra v tíme sa stupňuje. Po rozvoji svojich talentov začnú títo kolegovia chápať súvislosti. Odborník dominuje v talente Analytický a Konzistentný, vďaka čomu pripravuje špičkové podklady. Dominuje aj v talente Zvedavý a Učiaci sa, ale tieto talenty má nezvládnuté, takže jeho zvedavosť a proces učenia dáva do podkladov aj údaje, ktoré nie sú pre daný účel dôležité. Navyše má slabinu v talente Strategický, takže vôbec nevidí súvislosti medzi jeho podkladmi a stratégiou spoločnosti. Prezentujúci zvládol prezentáciu dobre vďaka dominantnému talentu Strategický. Presne vedel, ktoré fakty sú pre daný účel dôležité a ktoré nie. Vďaka talentu Komunikatívny niektoré fakty zjednodušil, čím síce nebol presný, ale publikum bol zrozumiteľný. Do skvelej prezentácie mu ale chýbalo pilovanie ďalšieho jeho dominantného talentu Komunikatívny, aby sa zbytočne nezarozprával a nenatiahol prezentáciu o 10 minút. Navyše má slabý talent Empatický a preto nevnímal negatívnu reakciu publika na niektoré jeho výroky. Od kolegyne s dominantným talentom Empatia si už pýta spätnú väzbu, aby sa naučil, ktoré výroky sú dobré a ktoré už cez čiaru. Naopak, túto kolegyňu bude učiť, že jej dominantný talent Harmonický využijú pre vyriešenie konfliktov medzi kolegami, ale nemôže to uplatňovať u silne vplyvného klienta, ktorého zaujíma stratégia a výsledok. Ďalší kolega má dominantný, ale nezvládnutý talent Akčný. Skočí do reči skôr, než sa ten druhý stihne sám opraviť. Naučí sa napočítať do 5 skôr, než bude reagovať a začne svoj talent rozvíjať v prospech všetkých, t.j. rozhýbe celý tím do akcie, aby začal pracovať na dohodnutom projekte. Samozrejme kolegu s dominantným talentom Majúci presvedčenie nebude bezducho naháňať do práce, pretože by podal iba priemerný výkon. Vie, že ho musí najprv presvedčiť o zmysle projektu, do ktorého sa idú pustiť a potom podá excelentný výkon.

Talenty v športe: sa využívajú ako všade inde, ale nie je to moja oblasť. No zaujal ma výskum, v ktorom rozdelili desaťbojárov do dvoch skupín. Jedna z nich pokračovala v klasických tréningoch, kde pilovali hlavne tie disciplíny, v ktorých najviac svojimi výkonmi zaostávali. Druhú skupinu zamerali na pilovanie disciplín, v ktorých podávali najlepšie výkony. Tie, v ktorých zaostávali, nechali na ich pôvodnej úrovni. A práve táto skupina dosiahla výraznejší pokrok v celkovom výsledku oproti prvej skupine.

Talenty v osobnom živote: Rodič sa hnevá na dieťa, že nepozmývalo podlahu a dieťa sa hnevá na rodiča, že predsa zmývalo včera. Vzniká konflikt. Rodič si pri rozvoji talentov uvedomí svoj dominantný talent Maximalizujúci a teda jeho očakávanie dokonale pozmývanej podlahy a nie tak, ako to zvládlo dieťa. Naučí sa dieťaťu presne špecifikovať svoje očakávanie a vysvetlí mu, že má zmývať aj pod posteľou, má zdvihnúť aj veci zo zeme a pozmývať pod nimi a má vytrieť podlahu aj v rohoch miestností. Vďaka tomu už nedochádza k nedorozumeniam a očakávanie je vopred definované. Samozrejme fakt dobrý rodič vníma, či je to v kapacitách dieťaťa. Niektoré tú špinu proste naozaj nevidia a je vhodnejšie im nájsť inú prácu v domácnosti.

Manžel sa hnevá na manželku, že často skáče do reči a je prehnane emotívna. Po testoch si uvedomia, že manželka má dominantný talent Akčný, ale prepaľuje ho. Naučí sa napočítať do 5 pred každou reakciou. Tiež má dominantný talent Empatia a vníma pocity manžela, pričom sám manžel ich nevníma a to ju rozčuľuje. Manžel začne využívať jej talent Empatia a cez spätné väzby začne vnímať vlastné emócie. Zníži to tak emočne nabité konfrontácie.

Kamarát stále sľubuje, ale nikdy nič nedodrží. Jeho nezvládnutý dominantný talent Spoločenský spôsobuje, že má 1000 kamarátov. Na spoločenskej akcii porozpráva s 30 ľuďmi a v dobrom úmysle sa s niektorými z nich na niečom dohodne. Sám si ani neuvedomuje, že pre toho druhého je to prísľub a on ho nedodržal. Zo spoločensky príjemného človeka sa v očiach druhých stáva klamár a ani sám o tom nevie. Pri práci so svojimi talentmi už zvažuje, komu čo sľúbi a či má na to časový priestor. Následne si to okamžite poznačí do kalendára alebo požiada dotyčného, aby sa mu konkrétnou formou pripomenul v konkrétny čas.