Slováci s obľubou investujú do firemných dlhopisov alebo aj do fondov, ktoré nakupujú firemné dlhopisy. Ide o všade propagované veľké značky našich „finančných žralokov“, ale aj o menej známe alebo neznáme značky rôznych firiem.
Slovákov láka fixný úrok vyšší ako v banke alebo takmer konštantný výnos vo fondoch. Zamieňajú si to s termínovaným či sporiacim účtom v banke, ale nepoznajú riziká, ktoré s dlhopismi súvisia. Vklady Slovákov tam narastajú takou rýchlosťou, že na to opakovane upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS), posledná tlačová správa tu. V Českej republike už majú prvé firmy, ktoré majú problém vyplácať klientom peniaze (dlhopisy).
Ale kto sa dozvie o tom, že NBS upozorňuje?
Ak to aj zaznie v správach, divák často netuší, o čom je reč a teda netuší, že ide aj o jeho úspory či dokonca úspory jeho rodičov!
A kto si ich upozornenie prečíta, nerozumie mu. Finančný slovník je slovník cudzích slov nielen pre jednoduchého laika, ale aj pre inteligentných, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, manažérov, riaditeľov či drobných podnikateľov.
Pripomína mi to niekdajšiu ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, ktorá tiež upozorňovala občanov, aby vkladali peniaze iba do bankových subjektov, ale mnohí tomu nerozumeli. A vieme ako to dopadlo s vloženými peniazmi do BMG, Drukos a pod. Tam šlo o podvod, takže je to niečo iné, ale princíp nezrozumiteľnosti upozornenia od autorít ostáva.
Pri dlhopisoch určite nejde o podvod, je to korektná investícia, ale nesú riziká, ktorým klient často nerozumie. Ak by im rozumel, niektoré dlhopisy by za 5 % úrok nekúpil. Znalý investor by od niektorých dlhopisov očakával 15 % až 20 % úrok, aby bol ochotný túto mieru rizika podstúpiť. Na druhej strane by dlhopis s tak vysokým úrokom znel podozrivo a ľudia tam neinvestovali.
Preto som sa rozhodol vysvetliť upozornenie NBS tak, aby mu rozumel aj dôchodca, ktorý vyberá dôchodok na pošte a financiám vôbec nerozumie.
Začnem teda základom: čo je firemný dlhopis.
Ja ako klient mám v banke takmer nulový úrok a dlhopis mi ponúka fixný úrok 3 % ročne a viac. V reklame dlhé roky počúvam zvučné mená vrátane bánk a preto mám pocit, že ide o termínovaný účet pod stabilnou značkou a ochranou Fondu na ochranu vkladov. Ale vôbec to tak nie je.
Napríklad stavebná firma vydá dlhopisy v hodnote 1 000 € s úrokom 5 % na 1 rok. Ja ako klient si kúpim 10 kusov, takže zainvestujem 10 000 €. O rok dostanem späť svoj vklad aj s úrokmi, teda 10 500 €. Jednoducho povedané, požičal som stavebnej firme 10 000 € na ich podnikateľský zámer. Ak sa im bude dariť, sú povinní mi peniaze vrátiť aj s úrokom. Ručia za to svojou firmou. Ale ak budú v problémoch alebo firma skrachuje, nemajú mi čo vrátiť. Preto NBS upozorňuje, aby ste si firmu, ktorej idete požičať dobre preverili. Odmenou za podstúpenie tohto rizika je 500 € na úrokoch pred zdanením.
Aké tu je riziko?
Povedzme, že si táto stavebná firma požičala milióny eur od takých ako som ja alebo moji rodičia. Za tieto peniaze chcú postaviť administratívnu budovu a následne ju predať aj so ziskom. Zo zisku mi vyplatia dohodnutý úrok a vrátia peniaze, ktoré si odo mňa požičali. Ale akosi sa prerátali a stavba budovy vyšla drahšie ako je jeho predajná cena. Alebo jednoducho prišla kríza a už ju nedokážu predať za takú cenu ako pôvodne plánovali. Klienti po roku čakajú na svoje peniaze. Majiteľ firmy im oznámi, že žiaľ, kvôli kríze a premršteným nákladom musia budovu predať za polovičnú cenu a tak mi z mojich 10 000 € vrátia iba 5 000 €. Namiesto fixného úroku 5 % mám stratu 50 %. Udám ich na súd, dám podnet na NBS, pôjdem si sťažovať za prezidentkou… Odvšadiaľ mi príde odpoveď: Mrzí nás to, kto požičiava (majiteľ dlhopisu), nesie plné riziko firmy, ktorá si peniaze od Vás požičala (vydala – emitovala dlhopis). Nabudúce si preverte firmu, ktorej idete požičať peniaze.
Preverenie firmy, ktorej idem požičať peniaze (investujem do dlhopisu alebo fondu s dlhopismi)
V prvom rade potrebujem prečítať a porozumieť prospektu, ktorý daná firma vydala. Cez financnykompas.sk, obchodný register, finstat.sk, foaf.sk a ďalšie verejne dostupné zdroje sa dozviem o firme napríklad toto:
- Aký má investičný zámer: teda čo plánuje firma s mojimi peniazmi robiť. Niekedy je to pekne definované, napr. že hotel chce pristavať wellness, ale inokedy je to tak všeobecné, že netušíte, čo chcú robiť.
- Akú má históriou: všeobecne platí, že čím dlhšie je firma na trhu, tým väčšia pravdepodobnosť, že je zabehnutá, funguje a nemusela by skrachovať tak ako krachujú novovzniknuté firmy
- Koľko má zamestnancov: má ich veľa alebo nemá žiadnych?
- Čím sa firma zaoberá: v akej oblasti podniká, teda s čím má skúsenosti
- Koľko peňazí do firmy vložil sám majiteľ a koľko si požičal: pozrime si to na príklade niektorých politikov, ako pristupujú k vlastnému a ako k štátnemu majetku. Keď má opraviť vlastné auto za vlastné peniaze, bude hľadať čo najvýhodnejší autoservis. Ale keď má dať opraviť štátom pridelené auto za štátne peniaze, je mu to jedno. Zájde do prvého autoservisu bez ohľadu na cenu. Alebo pôjde za kamarátom, ktorý mu vystaví faktúru s trojnásobnou cenou servisu. Však to ide z peňazí daňových poplatníkov. Rovnako môže pristupovať k peniazom aj majiteľ firmy. Je rozdiel, či do podnikania vkladá vlastné peniaze alebo požičané od ľudí ako som ja. Veď keď to nevyjde, plné riziko nesú klienti (investori)
- Akou známkou je firma hodnotená (rating): je to podobné ako keď učiteľka hodnotí žiaka známkou. Tá nám napovie, či je žiak výborný, priemerný alebo slabý. Ak z matematiky prepadá, asi mu nezveríme výpočty. A čo ak je budúci žiak ešte len novorodenec? Tomu sa predsa nedá dať známku. Rovnako to je aj s firmami. Niektoré majú známku (rating) jednotku, niektoré trojku a niektoré sa vôbec ešte nedajú hodnotiť, pretože len tento rok vznikli a netušíme, ako sa im bude dariť o 5 rokov
- A mnoho ďalšieho
A teraz básnická otázka: firma Jožko Mrkvička s.r.o. vznikla pred mesiacom, teda bez známky (ratingu), jej hlavný majiteľ je cyperská firma, investičný zámer je definovaný ako „investícia do rozvoja podnikania“ a všetky peniaze vo firme sú len napožičiavané od klientov ako som ja. Žiadne vlastné peniaze majiteľ nevložil.
Investovali by ste do takej firmy? Divná otázka, že? A neverili by ste, ako veľa Slovákov má peniaze v podobných firmách. Možno aj vaši rodičia tam dali svoje úspory, ktoré majú na prilepšenie v dôchodku a ani o tom netušíte. Ako je to možné? Stačí takú firmu zastrešiť renomovanou značkou alebo finančným žralokom. Máte pocit, že investujete do zvučného mena, ale oni na pôžičku od vás založili separátnu firmu, takže za vrátenie peňazí ručia iba touto novozaloženou firmou, nie celým svojim majetkom. Ak by skrachoval jeden projekt (firma) z desiatich, tak nemusia ešte riskovať poškodenie dobrého mena celej renomovanej značky. Môžu na záchranu vložiť vlastné peniaze alebo založiť ďalšiu firmu, ktorej investičný zámer bude požičané peniaze od ďalších klientov presunúť do skrachovanej firmy, aby vyplatili pôvodných klientov. Samozrejme formulácia investičného zámeru v ich prospekte bude taká, že klient nepochopí skutočný zámer. Keď ale príde kríza alebo iný veľký problém a skrachuje polovica projektov (firiem), potom to už nemusí byť únosné a môže skrachovať aj veľká firma, ktorá to zastrešovala. No a potom sa môže stať, že klienti dostanú vyplatenú iba časť svojich vložených peňazí, ktorá zostala.
To sa predsa nemôže stať gigantom, slovenským finančným žralokom
Gigant na Slovenské pomery je mini firmička v Európskom meradle a smietko vo svete. Keď v kríze 2008 padla 4. najväčšia banka USA Lehman Brothers a kedysi svetový gigant Nokia padla aj bez krízy, verte mi, že smietka budú lietať hocikedy hocijako. A v kríze obzvlášť.
Firemné dlhopisy určite majú význam, ale len pre investorov, ktorí rozumejú rizikám, preštudovali si firmu a jej investičný zámer a samozrejme ak firma ponúkne úrok adekvátny potenciálnym rizikám. Navyše investor bude do firemných dlhopisov investovať iba malú časť, určite nie všetky svoje úspory.
Fondy firemných dlhopisov
Nie každému klientovi vyhovuje dlhopis s presne určeným termínom vrátenia peňazí. Preto vznikli fondy, ktoré tieto dlhopisy nakupujú. Tam sa už klient neviaže termínom. Peniaze môže vybrať kedykoľvek, pokiaľ firmy fungujú podľa očakávaní. Ale v princípe ide o to isté, stačí si preštudovať dlhopisy, ktoré daný fond nakupuje.
Aká je rola NBS?
Zjednodušene povedané, NBS je ako živnostenský úrad, kde sa práve nahlásil murár (firma). Úrad overí jeho totožnosť, adresu bydliska a preverí register trestov. Pokiaľ nie je trestne stíhaný, vydá mu živnostenský list a oficiálne ho eviduje ako živnostníka murára. Ja ako klient tým mám istotu, že tento murár je naozaj skutočný človek, má svoje bydlisko a je evidovaný ako murár v zozname. Ale tým práca NBS končí. Neskúma už, aký má výučný list, ako kvalitnú prácu vykonáva, koľko má skúseností a či je seriózny. Možno prácu totálne sfušuje a ja musím najať iného murára a zaplatiť tak dvakrát. A keď NBS varuje „preverte si murára vopred, môže ísť aj o flákača“, je to len ich dobrá vôľa urobiť niečo navyše.
Ale počul som, že dlhopisové fondy sú konzervatívne a bezpečné
Ak je vo fonde pár firemných dlhopisov alebo iba od jednej firmy, ktorá ich vydala (emitent), klient podstupuje riziká opísané vyššie.
Niečo úplne iné je dlhopisový fond, ktorý nakupuje stovky rôznych dlhopisov v rôznych krajinách sveta od firiem v rôznych oblastiach pôsobenia (zdravotníctvo, stavebníctvo, reality, finančníctvo a pod.). Hovorí sa tomu rozloženie rizika (diverzifikácia). Obrazne povedané, mojich 10 000 € sa vo fonde rozdelí po 100 € do 100 rôznych firiem. Nemám síce fixný úrok, ale len očakávaný výnos. Ale ak 2 firmy skrachujú, ani si to nevšimnem, pretože zvyšných 98 bude vyplácať dohodnutý úrok. Takto sa riziko plynúce z dlhopisov rozloží a celkové riziko sa výrazne znižuje.
Ďalšou vecou je hodnotiaca známka dlhopisov (rating). Dlhopisové fondy vyberajú napr. firmy so známkami 1, 2 alebo 3. Čím horšia známka, tým vyššie riziko a teda vyšší potenciálny výnos. Takže ak idem na istotu a vyberiem si dlhopisový fond so známkami 1, môžem očakávať nižší výnos, napr. 2 %, ale riziko je extrémne nízke. Ak idem do známok 3, už môžem čakať aj 4 % výnos a riziko je stále akceptovateľné. Ak by som vybral dlhopisový fond bez známky (novovzniknuté a ešte nestabilné firmy), môžem čakať aj 20 % výnos, pretože teraz ešte nevieme, či tieto firmy uspejú. Takže tu podstupujem veľké riziko za veľký výnos.
Ale príliš veľa Slovákov investuje do dlhopisov či fondov novovzniknutých firiem za 3-8 % úrok. A pritom mohli mať 20 % za podobné riziko. Alebo mohli mať podobný výnos za výrazne nižšie podstúpené riziko.
Ohliadnite sa po svojich priateľoch a rodičoch. Všade, kde počujete firemné dlhopisy či fondy firemných dlhopisov, kde majú fixný úrok, pravdepodobne znášajú riziká, ktorým nerozumejú. Ak vám na nich záleží, skontaktujte ich so svojim investičným odborníkom, ktorý vysvetlí riziká a parametre konkrétneho dlhopisu či fondu. Kto čaká, môže byť neskoro ako v Českej republike. Ak investičného odborníka nemáte, môžete ma kontaktovať.
