Mnoho Slovákov vidí v zlate investičnú príležitosť. Niet sa čo čudovať. Vyrastali sme na príbehoch ako Poklad na striebornom jazere, Soľ nad zlato, Zlatovláska a pod. Takže zlato má u nás silné historické korene. V dobe týchto príbehov sme netušili, že vo svete existujú dlhopisy, akcie, dividendy, podielové fondy… a preto vznikajú rôzne vtipné povesti a bájky o zlate 🙂
Zlato nie je investícia, ale obchod
Ako prvé si musíme objasniť pojmy investícia a obchod, pretože je v tom zásadný rozdiel!
Investícia znamená, že kupujem podkladové aktívum, ktoré mi produkuje výnos. Napr. akcia prinášajúca dividendu; pole produkujúce plodiny alebo byt prinášajúci príjem z prenájmu. A to aj napriek tomu, že cena podkladového aktíva kolíše.
Obchod znamená, že kupujem niečo za účelom neskoršieho predaja za vyššiu cenu. Ak sa mi to podarí, cenový rozdiel je môj zisk. V opačnom prípade strata. Je to ako kúpa kamióna paradajok s očakávaním, že ich potom predám drahšie. Ale dočasné vlastnenie paradajok mi nič neprináša. Akurát tak náklady na jej držbu, teda skladovanie a ochranu.
Poviete si, že slovičkárim? Ani náhodou! Ide o zásadné rozdiely. Koľkokrát počujeme alebo aj sami hovoríte „tento rok zainvestujem do auta“ alebo „výhodne som zainvestoval do nového nábytku“ alebo „tento televízor vo výpredaji bol výbornou investíciou“. Ale to všetko je len spotreba! Neschopnosť rozlíšiť investíciu od spotreby spôsobuje chudobu ľudí. Ako potom chceme rozlíšiť medzi investíciou a obchodom? Keď už konečne niečo aj odložíme mimo spotrebu, väčšinou to držíme na účte v banke. A to nie je ani investícia ani obchod.
Takže zlato nie je investovanie, ale obchodovanie s komoditou. Na tom nie je nič zlé, no treba si uvedomiť, že v obchode má výrazne navrch skúsený obchodník a nie jeho zákazník. Je to ako súperiť s obchodným reťazcom, kto z nás predá viac potravín. Pokiaľ nie ste obchodník, nemáte šancu túto súťaž vyhrať. Radšej si len kúpte ponúkané potraviny pre osobnú spotrebu. Ja som tak kúpil zlaté obrúčky a manželke náušnice.
Zlato je stabilným uchovateľom reálnej hodnoty?
To je jedna z bájok. V grafe vidíme vývoj reálnej ceny zlata, teda so zohľadnením inflácie za viac ako 200 rokov.
V rokoch 1791 až 1933 bolo zlato všeobecnou menou, teda platidlom ako sú dnes bankovky či čísla na účtoch. V tomto období bola priemerná ročná inflácia 0,3 % a zlato naozaj zachovávalo hodnotu približne na úrovni inflácie.
V rokoch 1933 až 1971 bolo zlato oficiálnou menou (platidlom) a v tomto období zlato zachovávalo hodnotu zhruba na úrovni 3 % priemernej ročnej inflácie.
Od roku 1971 je už hlavnou menou (platidlom) dolár a nie zlato. Priemerná inflácia v tomto období bola 3,8 % ročne a zlato opäť drží jej hodnotu. Ale tentoraz už iba v priemere. Výkyvy (volatilita) jej hodnoty sú ako na horskej dráhe. Problém je, že tieto výkyvy sa nedajú predvídať. Takže kúpa zlata za účelom neskoršieho predaja za vyššiu cenu je v súčasnosti hazard. Ale na rozdiel od výherných automatov sa majiteľ zlata nestane závislým 🙂
Keď už sme pri mene (platidle)
Pozrime sa trošku viac do histórie. V roku 1200 pred naším letopočtom boli rozšíreným platidlom malé mušličky vylovené z mora. Vlastnosťami sa podobali zlatu: malé; ľahko prenosné, teda praktické; pevné; pekne lesklé; ťažko sa hľadali (ťažili) a tiež sa z nich vyrábali šperky. Keď sa mušličkami platilo, mali adekvátnu hodnotu ako zlato v minulých storočiach. Keďže mušličky už dávno nie sú platidlom, nielen ich cena je nulová, ale aj povesti a bájky o nich zanikli. Podobný trend čaká v najbližších storočiach aj zlato. Platidlom už nie je, úžitkovú hodnotu tiež neprináša, šperky sa nahradia modernejšími materiálmi podobne ako zlaté náhrdelníky nahradili tie z mušličiek a tých pár percent zlata využívaný v priemysle tiež nahradia iné materiály alebo technológie. Ale minimálne v tomto storočí sa určite so zlatom obchodovať bude a dobrý obchodník aj zarobí.
Zlato je istotou v ťažkých časoch?
Kto tvrdí, že „počas vojny alebo inej kritickej situácie je v zlate istota“, pustite mu rozprávku Soľ nad zlato a hádam pochopí, že zlato sa na chlieb ťažko krája a natiera 🙂 Ale kým vojnu nemáme, určite to dáva dobrý pocit istoty. A keďže je to opak strachu, prospieva to aj nášmu zdraviu.
Koľko získal držiteľ zlata (obchodník) v porovnaní s investorom?
Nasledujúci graf porovnáva výnos akcií veľkých a malých spoločností, nehnuteľností, firemných a štátnych dlhopisov, zlata, štátnych pokladničných poukážok a infláciu. Všetko na trhu v USA, aby sme mohli pozrieť až do histórie, kedy sa u nás ešte premietal Poklad na striebornom jazere a akcia bol cudzí pojem.
40 rokov grafu je zároveň aj obdobie, počas ktorého človek pracuje a zarába. Zlato síce prinieslo viac než inflácia, ale jeho majiteľ ako dôchodca bude mať hodnotu majetku 8.000 USD (os vpravo x1000 pre ilustráciu), kým jeho kolega, ktorý investoval do akcií veľkých spoločností bude mať v dôchodku 72.000 USD. Kým zlatý dôchodca bude zvyšných 20 rokov života živoriť zo štátneho dôchodku, akcionár dožije dôstojne.
Čo na zlato hovorí Warren Buffett?
Ak pripustíme, že najbohatší investor na svete investíciám rozumie lepšie ako my, potom sa nám oplatí pozrieť aj na jeho názor. Z tohto článku som vybral iba tú najpodstatnejšiu časť:
Slávny investor prirovnal zlato k aktívam, ktoré preferuje. „Svetové zásoby zlata sú 170 tisíc ton. Ak by sa všetko zlato roztavilo a dalo dokopy, vznikla by kocka o hrane 22 metrov. Jej hodnota by pri cene 1220 USD za uncu bola 10,4 bilióna USD.“ Túto kocku nazval Buffett kôpka A. „A teraz vytvoríme kôpku B s rovnakou hodnotou. Za tieto peniaze si môžeme kúpiť všetku poľnohospodársku pôdu v USA a 16 krát spoločnosť ExxonMobil.“ (pozn. Michala Nagya: ide o jednu z najväčších ropných spoločností na svete, ktorá je tak obrovská, že jej vlastníkmi sú viaceré gigantické inštitúcie). „Po všetkých týchto nákupoch nám ešte zostane viac ako bilión dolárov. Viete si predstaviť investora, ktorý by radšej kúpil kôpku A ako kôpku B? „pýta sa Buffett.
V článku Warren Buffett ďalej opisuje to, že zlato nemá žiadnu úžitkovú hodnotu a nič neprodukuje.
Predajcovia zlata argumentujú obmedzeným množstvom zásob a limitmi ďalšej ťažby. V tom majú pravdu, ale ak to neprináša úžitkovú hodnotu, je jedno, či ho je málo alebo veľa. Aby som bol presný, prináša hodnotu vo forme dobrého pocitu z ligotavých šperkov. Ak ste ako strýko Držgroš zo známeho kresleného seriálu, potešíte sa aj minciam a tehličkám. Dokonca moju manželku tešia aj maličké diamanty v náušniciach. Ale obchodovanie s diamantmi je na úplne inú tému 🙂
Nič nie je čiernobiele a tak ani ja nevylučujem kúpu zlata
Aj keď ja investičné zlato nekupujem, v rámci diverzifikácie majetku má aj zlato svoje zastúpenie. Ale len za týchto pravidiel:
- Maximálne 3 % z celkového investičného majetku. Takže ak investujem 100.000 €, tak max. 3.000 € z toho nech je v zlate. Pre človeka s aktívami 10.000 € stačí obrúčku alebo náušnice za 300 € ;
- Fyzické zlato vo forme mincí či tehličiek, ktoré budete držať doma, v trezore alebo v banke. Určite nie papierový či iný doklad o akože vlastnení zlata, ani virtuálny účet či dokonca sporenie do zlata;
- Férová cena za sprostredkovanie predaja a nákupu zlata. Samozrejme, ak kúpim od suseda a neskôr predám kolegovi, cenu za sprostredkovanie obídem.
Pri kúpe zlata sa poraďte so svojim „finančným lekárom, nie lekárnikom“. Ak ho nemáte, nájdete ma tu.
Na záver niečo na pobavenie alebo pár tipov, aby ste sa nedali oklamať šikovnejším obchodníkom ako ste Vy
Keď už idete kúpiť zlato cez niekoho iného ako Národná banka Slovenska či mincovňu v Kremnici, preverte si pár faktov o obchodníkovi a zrejme sa aj dobre pobavíte:
- Pokiaľ ide o fyzické mince či tehličky, opýtajte sa na presné parametre a cenu konkrétnej mince. Následne do tej istej predajne pošlite kamaráta, ktorý povie, že od babičky dostal mincu (opíše rovnaké parametre) a chce ju speňažiť. Rozdiel medzi predajnou cenou mince pre Vás a nákupnou cenou od kamaráta je zisk obchodníka so zlatom. Jeho zisk je úplne v poriadku a zaslúži si ho. Len si prepočítajte, koľko % z hodnoty mince tvorí tento zisk a či je adekvátny.
- „Papierové“ zlato určite nekupujte, ale danú firmu si zo srandy preverte cez OR SR a FinStat. Možno ide o firmu s maličkými tržbami, krátkou históriou alebo že sa zaoberá kadečím od zvárania železa cez autodopravu až po predaj zlata. Určite to budú odborníci na zlato vzatí 🙂
- Predajcovia „papierového“ zlata vedia, že verejne dostupné informácie v predošlom bode idú proti nim a tak našli nový marketing. Schovávajú sa za značky v cudzom jazyku a sídlom v zahraničí. Najčastejšie vo Viedni v Rakúsku, pretože je to za rohom a nemecky hovoriace krajiny vzbudzujú dôveru. Z obrázkov mrakodrapov na ich webe máte pocit, že ide o Európsky centrálny sklad zlata. No len keď si skopírujete adresu ich sídla do Google Maps a prepnete na „Street View“, tak uvidíte fotku skutočnej budovy ich sídla. Často ide o administratívnu budovu s množstvom firiem a jedna z kancelárií či dokonca len maličký skladový priestor stačí prenajať na to, aby si tam firma mohla evidovať sídlo. Alebo ide o obytnú budovu, kde kamarátov kamaráta kamarát vlastní alebo si prenajíma byt a umožnil v ňom zriadiť sídlo tejto firmy. V obidvoch prípadoch tam často okrem oficiálne zaregistrovaného sídla nenájdete nikoho, kto by sa zlatom zaoberal.
